Michal Chvojka + deti Paťko, Samko, Lenka

Keď sme sa koncom apríla v krásny slnečný podvečer vracali z Machnáča smerom na Kykulu, zbadali sme v diaľke záhadnú postavu. Na turistu to bolo široké, na cyklistu pomalé a na miestneho chatára tiež nie akosi podobné. Nuž, veru, kadejakí VKT-éčkári sa už po našom kraji potulujú, tak sme sa rozhodli, že na dotyčnú osobu počkáme a záhadu rozriešime, veď je nás 6 a v takom počte sa, krišpín dolina, len tak hocičoho nezľakneme. Netrvalo dlho a kontúry dotyčného neznámeho tvora sa začali čoraz jasnejšie ukazovať. V rukách to malo dve palice dlhé vari aj 2 metre, na hlave pod klobúkom, ktorého vek by si azda ani Matuzalem netrúfol odhadnúť, dve slúchadlá veľkosti poriadneho kalerábu, na chrbte to nieslo veličizný ruksak, o akom sa babkám s nošami pred 100 rokmi ani len nesnívalo a spredu na hrudi, teperil dotyčný ďalší batoh, do ktorého by sa nemalé vrecko zemiakov zmestilo. Veľké slnečné okuliare na štýl slávneho Bzuča z rýchlej roty Chipa a Dalea dotvárali pestrý dojem šíriaci sa z ONOHO...nuž tak som sa HO opatrne opýtal, chrániac deti vlastným telom: "Dobrý večer, ktože ste, prosím, vlastne a kamže máte namierené?" "Dobrej večír, já jdu pěšky ze Zlína, ale šlapu jenom od včera". Aha - takže turista, pomysleli sme si, no voľajaký zvláštny, to nebude len VKT-é, to zaváňa cestou hrdinov SNP-é, hoc tá výbava divná sa nám zdala, no odpoveď následná, úplne nás šokovala --- "Né, ja nedělám VKT-é, a ani tu SNP-é, já jdu pěšky do .... ČÍNY, skutečně, věřte mi." "Francii, tu už sem dal, na západ se podíval, teď mě východ v dálce čeká, dlouhá trasa však neleká, bude-li to rok či dva, ja mám času hahaha". Spadli nám tie sánky naše, to je iný level zase, my však radšej zostaneme, VKT-éčku dokončíme:-) A tak sme sa rozlúčili, fotku spoločnú si spravili, a teraz keď všetko máme, správu o tom podávame:-)